Daniel Krman

a narodil 28.8.1663 sa v Omšení. Otec Daniela Krmana ml. Daniel Krman st. bol evanjelickým farárom v Blesovciach. Bolo to v čase, keď južné Slovensko plienili Turci. Rodina Krmanovcov pred nimi utiekla na bezpečnejšie miesto – do Omšenia, kde ich prichýlil ich príbuzný, farár Matej Domko. Daniel bol v poradí šieste dieťa. Keď turecká pohroma pominula, Krmanovci začiatkom jari 1664 opustili Omšenie a odišli do Turej Lúky.
Na vysvetlenie treba uviesť, že obec Omšenie bola v tom čase protestantská. Aj Matej Domko bol protestantský farár. Boli to veľmi búrlivé časy: habsburgovskí panovníci započali silný protireformačný boj a uhorská šľachta i ľud sa proti tomuto útlaku búrili. Daniel Krman ml. po štúdiách doma (Turá Lúka, Sobotište, Ilava, Trenčín, Diviacka Nová Ves) a v cudzine (Vratislav, Lipsko, Wittenberg) sa stal rektorom v Ilave a Mošovciach. V rokoch 1687-1710 bol evanjelickým farárom v Turej Lúke, Myjave, Žiline a v Bardejove.

Krmanov život bol plný dramatických zvratov. Tie boli odrazom historickej doby, v ktorej žil. Rozprávať o jeho živote by si vyžiadalo veľmi veľa priestoru. Preto uvádzam len to podstatné.
Roky 1699-1700, 1710-1711 prežil Krman v nemeckom a poľskom exile. Keď videl, že od Habsburgovcov sa zrušenia náboženského útlaku nedočká, dal sa do služieb Františka II. Rákocziho. V rokoch 1706-1709 pôsobil ako evanjelický superintendant. V rokoch 1708-1709 šiel s náboženským posolstvom za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému. Zo zápisov z putovania za kráľom Karolom XIII. do Bieloruska a naspäť domov do Uhorska vznikli vzácne cestopisné diela. V nich Krman opísal svoju cestu po Poľsku, Litve, Bielorusku, Ukrajine a Moldave. Nezaoberal sa len osobnými zážitkami a rozmanitými udalosťami (napr. porážka Švédov pri Poltave), ale aj geografickou, sociologickou či etnografickou situáciou a pomermi.

Daniel Krman ml. bol napokon odsúdený na doživotný žalár na Bratislavskom hrade, kde dňa 23.9.1740 zomiera.

Okrem teologických mal na tú dobu značné znalosti z matematiky a astronómie. Z jeho poézie je najvýznamnejšia oslavná báseň na slovenčinu ako matku všetkých slovanských jazykov. Spolupracoval s Matejom Belom (1684-1749) na vydaní Biblie svatej. Prekladal nemecké náboženské piesne a modlitby.
Z Krmanovej náukovej prózy si zasluhuje zmienku gramatika, ktorá prináša cenný materiál pre poznanie ľudovej hovorovej slovenčiny a začleňovanie prísloví do literárnej frazeológie a poetiky.
V Omšení si Daniela Krmana ml. pripomíname ako najznámejšieho rodáka a vzdelanca, ktorý patrí medzi najplodnejších a najpozoruhodnejších slovenských literárnych a kultúrnych činiteľov svojej doby.