Podľa zápisníc v Štátnom archíve v Trenčíne bola obecná knižnica v Omšení založená v roku 1921, keď sa Omšenie stalo členom Matice slovenskej. Pri tejto príležitosti darovala Matica obci 40 kníh. Boli to prvé knihy pre knižnicu a tak bol založený jej základ. Samospráva obce hneď v nasledujúcom roku vyčlenila zo svojho rozpočtu 300 korún na nákup ďalších kníh, ktoré objednávala obec, neskôr poverený knihovník - učiteľ Ján Hollý, ktorý za každú výpožičku inkasoval poplatok 20 halierov na režijné náklady spojené s nákupom petroleja do lampy a na palivové drevo. Knižnica bola v tom čase umiestnená v „hornej škole“ (dnes tam stojí obchodný dom), a otvorená bola každý štvrtok. Najčítanejšími boli knihy od Martina Kukučína, Jozefa Gregora Tajovského, Terézie Vansovej, Joža Nižňanského a Jána Hrušovského. V roku 1932 vedenie knižnice prebral učiteľ František Konečný, ktorý týždenne požičal približne 14 kníh.
Od vypuknutia 2. svetovej vojny až do roku 1950 bola knižnica zatvorená. V roku 1947 sa nachádza v obecnej kronike strohá zmienka o tom, že knižnica má 438 knižničných jednotiek, z toho 204 brožúr. V roku 1951 sa Obecná knižnica premenovala na Miestnu ľudovú knižnicu. K tejto zmene došlo na celom území Slovenska na základe úprav a vyhlášok vtedajšieho Ministerstva informácií a osvety. V tomto období sa zároveň vytvorila trojstupňová sieť ľudových knižníc (miestne, okresné a krajské). Názov „ľudová knižnica“ sa následne používal až do roku 1990. V roku 1951 bola zároveň knižnica presťahovaná do „dolnej školy“ (dnes tam stojí hasičská zbrojnica) s obnovenou evidenciou výpožičiek a novou knihovníčkou Máriou Holúbkovou - učiteľkou na miestnej škole. O dva roky neskôr (1953) bola v knižnici vykonaná inventarizácia a knihovníčkou bola učiteľka Kamila Žaťková, ktorá v nej uskutočnila prvú besedu o Kalinčiakovej Reštavrácii. V roku 1954 bolo už v knižnici rušno, navštevovalo ju 78 čitateľov a zaevidovalo sa 983 výpožičiek. Knižnicu začali navštevovať aj dospelí. O tri roky neskôr prešla knižnica pod správu osvetovej besedy. Otvorená bola každý piatok s počtom 754 kníh, 503 brožúr, 120 čitateľov a 2 387 výpožičiek. Prácu knihovníkov vykonávali učitelia miestnej školy dobrovoľne a bez nároku na odmenu. V roku 1958 knižnica bola presťahovaná do budovy bývalého MNV, kde bol knihovníkom učiteľ Štefan Koššuth. Knihy si vo veľkom počte požičiavali najmä mladí ľudia. V roku 1960 sa knižnica opäť sťahovala, a to do bývalej prístavby kultúrneho domu, kde sa o priestory delila s družinou mládeže. Krajská knižnica v Trenčíne s takouto kombináciou nesúhlasila, preto dala v roku 1968 pokyn na jej zatvorenie.
Znovuotvorenie knižnice v prístavbe kultúrneho domu (bez družiny mládeže) bolo povolené 5. septembra 1977. Nové vybavenie nábytkom a knižničný fond dodala krajská knižnica a na polovičný úväzok v nej zamestnala Annu Znášikovú, ktorú neskôr vystriedala Božena Hlotská z Trenčianských Teplíc. Počas dvoch mesiacov jej zapracovávania sa v MĽK (Miestnej ľudovej knižnici) v Trenčianskych Tepliciach, výpožičnú službu v Omšení vykonávala pracovníčka MĽK z Trenčianskych Teplíc Bartáňová. Ku dňu 31.12.1979 mala knižnica 4 585 zväzkov a 8 189 výpožičiek, čo v porovnaní s rokom 1978 predstavovalo nárast o 1 419 kusov. V roku 1985 po odchode Boženy Hlotskej na starobný dôchodok nastúpila na jej miesto Margita Pučeková z Trenčianskej Teplej, ktorá v knižnici odpracovala 31 rokov. V roku 1988 sa knižnica zapojila do okresnej a neskôr i do krajskej súťaže „Budujeme vzornú ľudovú knižnicu“, za čo jej bolo udelené Čestné uznanie za úspešnú prácu s knihou, v Trenčíne a v Bratislave.
V roku 2000 sa knižnica presťahovala do priestorov obecného úradu, kde sídli dodnes. Výberovým konaním sa pracovníčkou knižnice od 1. júna 2016 stala Mgr. Zuzana Škrovánková. Od roku 2021 túto prácu vykonáva Veronika Pištová. Ťažiskovú skupinu čitateľov tvoria najmä žiaci základnej školy s materskou školou. Knižnica tak, ako pred viac ako 100 rokmi, i v súčasnosti je neoddeliteľnou súčasťou života obce.
Z podkladov Štátneho archívu v Trenčíne, Rímsko-katolíckej školskej kroniky a obecných kroník vypracovali: Mgr. Zuzana Škrovánková a Marcela Malová.
