Ján Bajzík

sa narodil  v Omšení 1. septembra 1765. Jeho rodičmi boli Ján Gabriš alias Bajzík a Zuzana Počovjech (pôvodom pravdepobodne z Dolnej Poruby, z rodiny nosiacej neskôr priezvisko Počujka a prezývanej Počováci) a krstnými rodičmi manželský pár Adam Bielik a Anna Katrenech (Katrenová).

Bol učencom, teológom a kanonikom (cirkevný hodnostár, člen kapituly pri biskupskom chráme) v Kaloči (Kalosca, maďarské mesto na ľavom brehu Dunaja v Báčsko - malokumánskej župe v Kalocskom obvode).

V roku 1806 na univerzite v Pešti úspešne ukončil štúdium ako učiteľ filozofie a náboženskej náuky. Spočiatku pôsobil ako študijný dozorca v ústrednom výchovnom inštitúte pre kňazov, neskôr ako zástupca riaditeľa na kanonickom, prepoštskom a biskupksom lýceu. Napísal diela Compedium corporis juris canonici (Príručka k zbierke kanonického práva, vyšla v Pešti r. 1836 ) a Supplementum ad compedium corporis juris canonici (Doplnok k Príručke k zbierke kanonického práva, vyšla v Pešti r. 1837).

Za jeho pomoci bol r. 1838 omšenský kostol zväčšený a renovovaný. Zomrel v Kaloči 25. júna 1839 ako 73 - ročný.